O nemocnici

Cukrovka je závažné metabolické ochorenie, "tichý zabijak“. Zvýšená hladina cukru u klasického diabetika 2. typu nebolí, v typickom prípade má pomalý nenápadný priebeh, postihuje cievy, z čoho vyplývajú jej mnohé vyššie spomenuté časté komplikácie a tým môže nastať  invalidizácia pacienta. Významnými rizikovými faktormi pre vznik cukrovky sú zlá životospráva, nedostatok fyzickej aktivity, obezita, rodinná záťaž, vek, stres či  fajčenie. Ovplyvnenie mnohých týchto faktorov významne znižuje vznik a rozvoj tohto ochorenia. Ak je však už diabetes prítomný, je celoživotný, avšak liečiteľný. Liečbu predstavuje súbor opatrení, kde je dôležitá každá zložka. Je to vhodná diéta s obmedzením cukrov a tukov, primeraná fyzická aktivita a v prípade nutnosti pravidelné užívanie odporučenej liečby a aplikácia inzulínu.

Na prvé vyšetrenie u diabetológa je potrebný výmenný lístok od obvodného lekára a celá zdravotná dokumentácia pacienta. Samotná návšteva a vyšetrenie je v Nemocnici AGEL Handlová  väčšinou rozdelené na dva dni. ,,Začína sa odberom žilovej krvi, kde sa vyšetria základné laboratórne parametre zahŕňajúce obličkové a pečeňové funkcie, hladinu kyseliny močovej, cholesterol a lipidový profil, či základné minerály v krvi. Veľmi dôležitým parametrom v diabetológii je glykovaný hemoglobín. Jeho skratka je HbA1c a je často pacientmi laicky nazývaný aj priemerný "trojmesačný cukor“. Je to vyšetrenie zo žilovej krvi, ktoré poskytuje spätný pohľad na hodnoty krvného cukru za uplynulé obdobie,“ vysvetľuje skúsená odborníčka – diabetologička MUDr. Viera Kubíková.  

Výsledné hodnoty preukazujú, koľko glukózy bolo za uplynulé obdobie 2 až 3 mesiacov naviazané na červené krvné farbivo, ktoré sa nazýva hemoglobín. Hladiny glykovaného hemoglobínu predstavujú priemerné hodnoty glykémie, teda hladiny cukru v krvi u pacienta, a to za posledné 2 až 3 mesiace, a v súčasnosti predstavujú stále základný parameter, vďaka ktorému vie diabetológ posúdiť metabolickú kompenzáciu cukrovky. ,,Dobrá metabolická kompenzácia je dôležitá na to, aby za zabránilo vzniku komplikácii cukrovky, prípadne spomalilo ich zhoršovanie, čo môže viesť poškodeniu očí so slepotou, poruche funkcie obličiek s potrebou dialýzy, poškodením nervov a veľmi často s postihnutím aj väčších ciev a rizikom nedokrvenia srdca, mozgu či končatín, a teda hroziacim infarktom, mozgovou porážkou či amputáciou dolných končatín,“ objasňuje MUDr. Kubíková.

Pacient následne prichádza na samotné vyšetrenie väčšinou nasledujúci deň, keď sú k dispozícii už aj samotné laboratórne výsledky. Zmerajú sa mu základné parametre ako je krvný tlak, pulz, hmotnosť, telesná výška, či obvod pásu. Pomocou glukomeru sa mu samozrejme vyšetrí hladina cukru z krvi, ktorá sa odoberá z prsta, a to buď nalačno (tzv. preprandiálna glykémia), alebo 2 hodiny po jedle (teda postprandiálna glykémia). Taktiež je potrebné chemické vyšetrenie moču pomocou indikačného papierika, kde sa sleduje v moči cukor a acetón (odborne ketolátky). ,,Nasleduje rozhovor pacienta s lekárom, ktorý sa pýta na aktuálny stav pacienta, prekonané ochorenia v poslednom období, prítomnosť smädu, častého močenia, zhoršenia zraku, tŕpnutie končatín či výskyt hypoglykémií, čo sú stavy, kedy klesne hladina cukru pod bezpečnú hranicu. Neoddeliteľnou súčasťou otázok je pýtanie sa na dodržiavanie diétnych a režimových opatrení, prípadne edukácia pacienta, teda vysvetlenie, čo má a nemá mať zahrnuté v jedálničku, prípadne nasmerovanie ku konkrétnym opatreniam v rámci denného fungovania so stravou a usporiadaním režimu,“ dodáva odborníčka.

K vyšetreniu pacienta patrí aj objektívny nález, ktorý zahŕňa posúdenie celkové stavu pacienta, vyšetrenie srdca či dýchania pomocou fonendoskopu, vyšetrenie brucha a miest, kde sa aplikuje inzulín. Nemenej dôležité je cielené pýtanie sa na stav nôh pacienta, alebo v niektorých prípadoch vyšetrenie známok polyneuropatie, teda postihnutia nervov. V ambulantných podmienkach ide najčastejšie o orientačné vyšetrenie nervov dolných končatín prostredníctvom jednoduchých pomôcok alebo testov. Lekár zhodnotí výsledky laboratórnych vyšetrení, prípadne ťažkostí pacienta, spolu s objektívnym nálezom, a navrhne pacientovi ďalší postup so začatím liečby, ak je to nový pacient, alebo zmenou už prebiehajúcej terapie u pacienta na kontrolnom vyšetrení, prípadne ho odošle na ďalšie vyšetrenie k inému špecialistovi, ak je to potrebné.

,,Noví pacienti sú k nám odosielaní väčšinou na základe prítomného zvýšeného cukru v krvi, a to najčastejšie zisteného v rámci preventívnej prehliadky, prípadne náhodne zistenej zvýšenej alebo už značne vysokej glykémie. Realizácie preventívnych prehliadok patria plne do kompetencie všeobecných lekárov, hovorí MUDr. Kubíková.

Diabetológ ako špecialista zabezpečuje komplexnú starostlivosť pre pacientov zo zvýšeným cukrom, ktorí sú len v sledovaní, ďalej sú to diabetici 1. typu, avšak už v dospelom veku, prípadne takí, ktorí ďalej nevyžadujú sledovanie u detského endokrinológa, ktorý sa primárne stará o diabetikov detského veku. ,,Najväčšiu skupinu pacientov v štandardnej diabetologickej ambulancii, ako aj u nás, tvoria diabetici 2. typu. K ďalšej skupine pacientov, ktorých ako lekár rieši diabetológ, patria pacienti s poruchou metabolizmu tukov, pacienti s metabolickým syndrómom a obezitou, v menšej miere sú to tehotné pacientky s gestačnou, teda tehotenskou cukrovkou, ktorá môže vzniknúť v druhej polovici tehotenstva,“ objasňuje odborníčka. Cukrovka môže vzniknúť aj u pacientov, ktorí užívajú určité druhy liekov  (ako sú glukokortikoidy), majú rôzne choroby pankreasu (teda podžalúdkovej žľazy, kde sa tvorí dôležitý hormón inzulín), alebo trpia zriedkavými dedičnými ochoreniami s výskytom cukrovky.

Dva základné typy cukrovky sú diabetes mellitus 1. typu, ktorý vzniká najčastejšie v detstve alebo v mladom dospelom veku, prípadne sa menej často môže rozvinúť aj v neskorej dospelosti či v pokročilejšom veku. Je charakterizovaný výrazným až úplným nedostatkom inzulínu a vyžaduje podávanie inzulínu, ktoré je životne dôležité pre pacienta a nedokáže bez neho prežiť. Pri tomto type cukrovky sa v tele tvoria protilátky proti vlastným bunkám pankreasu, ktoré ich ničia, ide teda o autoimunitné ochorenie.

Cukrovka 2. typu je najčastejší typ cukrovky. Začína sa väčšinou po 40. roku života i keď nie je raritou, že vzniká i v oveľa skoršom veku, prípadne u výrazne obéznych detí. Hlavnou podstatou tohto typu diabetu je nerovnováha medzi vytváraním inzulínu v pankrease a jeho účinkom v cieľových tkanivách, kde má pôsobiť, a to hlavne v pečeni, svalstve a tukovom tkanive (vzniká tzv. inzulínová rezistencia). V začiatočných štádiách sa lieči tabletkami, prípadne modernými injekčnými liečivami, ak sa však cukrovka postupne z určitých príčin zhoršuje, v konečnom dôsledku je aj pri tomto type cukrovky potrebná inzulínová liečba.

Medzi varovné príznaky cukrovky patrí časté močenie, zvýšený smäd, rýchly úbytok hmotnosti, únava, neschopnosť sa koncentrovať, zhoršenie zraku, svrbenie tela, opakované infekcie (predovšetkým močovo-pohlavné), zlé a zdĺhavé hojenie rán či tŕpnutie rúk. Tieto príznaky bývajú výraznejšie pri cukrovke 1. typu, majú často dramatický priebeh (je prítomné zrýchlené dýchanie, bolesti brucha, v dychu je cítiť acetón, prípadne je pacient až v bezvedomí). Pacient s cukrovkou s týmito príznakmi musí byť umiestnený na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pri cukrovke 2. typu môžu byť tieto prejavy len mierne, alebo môžu aj chýbať. Z toho vyplýva aj význam a potreba pravidelných preventívnych lekárskych prehliadok, kde sa vyšetruje cukor v krvi, prípadne v moči.