O nemocnici

20.9.2023

Začína zmätenosťou a prerastá do úplnej straty logického myslenia. Reč je o Alzheimerovej chorobe, ktorá má svoj svetový deň práve 21. septembra. O tomto vážnom degeneratívnom ochorení mozgu porozprávala primárka oddelenia dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Handlová MUDr. Miriam Kvostková.

Alzheimerova choroba sa začína nenápadne, ale postupne sa rozvíja. „Ide o degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom zanikajú mozgové bunky a mení sa aj látková premena v mozgu. Foriem demencie je niekoľko, no práve Alzheimerova choroba je z nich najčastejšia. Ako starne populácia a zvyšuje sa vek dožitia, narastá aj počet pacientov s týmto ochorením. Podľa štatistík má Alzheimerovu chorobu každý desiaty človek nad 65 rokov a približne každý druhý nad 85 rokov,“ uviedla primárka oddelenia dlhodobo chorých handlovskej nemocnice MUDr. Miriam Kvostková.

Alzheimerova choroba sa v súčasnosti nachádza na zozname nevyliečiteľných chorôb a nie je možné vopred zistiť, koho postihne. „Medzi rizikové faktory patrí ženské pohlavie, pozitívna rodinná anamnéza, vyšší vek, nižšie vzdelanie, vysoký krvný tlak a cholesterol, predchádzajúce úrazy hlavy či mozgová skleróza. Dobrou správou je, že riziko rozvoja demencie je možné spomaliť. Vhodné je už od mladosti sa zdravo stravovať, športovať a stimulovať mozog – vzdelávať sa, trénovať pamäť, čítať knihy, učiť sa jazyky, lúštiť rôzne hlavolamy, sudoku a krížovky,“ odporúča MUDr. Kvostková.  

S pacientami trpiacimi Alzheimerovou chorobou sa často stretávajú aj odborníci v rámci handlovskej nemocnice. „Spočiatku sa takýmto pacientom zhoršuje pamäť, bývajú zmätení, opakujú otázky, ťažko tvoria vety. Typické je neustále hľadanie vecí, pretože ich odložili inde než obvykle a nedokážu sa rozpamätať. Majú problém sa orientovať aj v známom prostredí, mýlia si mená rodinných príslušníkov, neskôr ich nemusia vôbec spoznať, následkom zmätenosti trpia častými zmenami nálad a ich správanie býva nepredvídateľné. Žiaľ, v súčasnosti nie je možné toto ochorenie vyliečiť, príznaky tlmíme farmakologickou liečbou, využíva sa psychoterapia a tréning zručností, aby pacientom zostala aspoň čiastočná sebestačnosť. V pokročilých štádiách ochorenia je však väčšina pacientov odkázaná na pomoc príbuzných, opatrovateľov, alebo býva umiestnená v špecializovaných zariadeniach, pretože starostlivosť o nich je nesmierne psychicky aj fyzicky náročná,“ objasnila skúsená primárka.