O nemocnici

22.12.2021

Nemocnicu AGEL Handlová vedie už vyše roka skúsená manažérka Ing. Marta Eckhardtová MPH, ktorá má za sebou pôsobenie v zdravotníckom zariadení v Zlatých Moravciach, v Nitre na Zobore, Leviciach a v Topoľčanoch. Aj keď nemocnica neoddychuje ani jediný deň v roku a jej šéfka musí byť na telefóne 24 hodín denne, Vianoce sú ten čas, kedy sa aj ona stáva predovšetkým manželkou a mamou, ktorá pripravuje rodinnú atmosféru a všetky dobroty, aby rodina spolu zasadla k štedrovečernému stola a aspoň na chvíľu zabudla na svoju prácu. Tá je však pre ňu, ako sama hovorí, poslaním a celoživotnou prirodzenou súčasťou.

„Vianoce sa u nás kedysi začínali už týždeň pre Štedrým dňom, kedy sme spolu s dcérou piekli perníčky. Teraz, keď sme  už sami, perníčky nepečiem, skôr si ich dám upiecť,“ priznáva s úsmevom riaditeľka Nemocnice AGEL Handlová. Napriek tomu väčšinu Štedrého dňa trávi v kuchyni a celý deň oddychuje aj pri televízii. „Som televízna maniačka a prepínam programy podľa toho, čo sa mi v televízii páči. Manžel zdobí stromček a pripravuje jedáleň na štedrovečernú večeru.  Počas celého 24. decembra držíme pôst – nejeme mäso a ostatné len veľmi striedmo, aby sme zvládli večeru.“

Pri štedrovečernom stole sa schádza celá rodina okolo 18. hodiny. „Pred začiatkom jedla manžel hádže orechy do rohov na znak toho, že aj keď sa deti od nás odišli, domov majú vždy u nás. Potom zapálime sviečky a sledujeme ich plameň, aby sme zistili, či sa všetci opäť o rok stretneme. Štedrovečernú večeru začíname modlitbou, pokračujeme oblátkami s cesnakom a medom, potom nasledujú tvarohové koláče s hrozienkami a čaj s rumom, makové pupáčiky, mlieková polievka a samozrejme ryba. Uprednostňujeme filé, nemáme radi v rybe kosti,“ približuje M. Eckhardtová tie ich vianočné zvyky. Všetky súčasti večere majú nachystané v bezprostrednej blízkosti sviatočného stola, aby nikto nemusel vstávať počas večere od stola. „Počas večere nesmú chýbať vianočné koledy, ktoré samozrejme nespievame sami, ale si ich púšťame z CD. Po skončení večere sa odloží zo stola a nasleduje rozbaľovanie darčekov. Aj keď darčeky sú pod stromčekom už pred začiatkom večere, ich rozbaľovanie zaháji zvuk mosadzného zvončeka, ktorý nesmie na stromčeku chýbať. Ešte v minulom roku sme Vianoce trávili aj s manželovými rodičmi, avšak tí nás tohto roku opustili a tak budeme sami. Preto budú tieto Vianoce pre mňa dosť smutné,“ priznáva M. Eckhardtová.

Teší sa však na ďalšie vianočné dni, kedy ich  navštevujú deti s rodinami. „Radosť v očiach vnúčat z darčekov, ktoré nachádzajú pod našim stromčekom,  je pre mňa tou najkrajšou radosťou.“ Ako priznala, nemá žiadny špeciálny recept, pretože vôbec nepečie. „Výnimkou sú kysnuté koláče, aj tie sa mi rok čo rok nevydaria,“ smeje sa riaditeľka handlovskej nemocnice.

Samozrejme, funkcia riaditeľky prináša so sebou aj určité obmedzenia, a tak má telefón vždy po ruke. „Stále mám v pamäti Vianoce, keď som robila riaditeľku levickej nemocnice a celé Vianoce som komunikovala s krajským operačným strediskom a interným oddelením nemocnice. Mali sme vtedy  extrémne množstvo pacientov, museli sme prikladať lôžka a záchranky stále privážali nových a nových pacientov. Bolo potrebné koordinovať prevozy, odkláňať sanitky a riešiť kopec urgentných problémov.  Našťastie som to všetko vedela vyriešiť telefonicky a do nemocnice som nemusela utekať, aj tak však na tieto Vianoce nemám veľmi pekné spomienky,“ hovorí M. Eckhardtová, a to vtedy ešte ani len netušila, čo prinesú posledné dva roky pandémie.

„Záverom mi dovoľte vysloviť jedno skromné želanie: Vianoce sú „prahom“ nového roku, dávame si tichý prísľub, že v budúcom roku sa pokúsime byť užitočnejší. Chcela by som, aby láska a pokoj zavítali do našich domovov a životov nielen v čase sviatkov, ale v každý, aj ten všedný deň,“ vyznala sa M. Eckhardtová.