O nemocnici

Klenba nohy chráni mäkké časti chodidla a podmieňuje pružnosť nohy. Jej dynamickú adaptáciu zaisťujú slučky dlhých lýtkových svalov, ktoré fungujú ako strmeň, podporujúce klenbu pri záťaži. ,,Státím sa znižuje klenba nohy pre izometrickú aktivitu svalov udržujúcich klenbu. Naopak chôdza má priaznivý vplyv na udržanie klenby nohy. Na nohe rozlišujeme dve klenby – priečnu a pozdĺžnu. Ich udržanie závisí od troch faktorov, a to od celkového tvaru kostry nohy a architektoniky jednotlivých kostí, od väzivového systému nohy a od svalov. Udržanie možno teda rozdeliť na pasívne, kam patria kosti, kĺby, väzy a aktívne, teda svalstvo nohy a predkolenia,“ začína vysvetľovanie vedúca fyzioterapeutka.  Nároky na našu nohu sú veľmi rozmanité: stabilita, rovnováha, tlmenie nárazov, ľahké a tiché došľapovanie – a to všetko súčasne. Funkciu nohy možno rozdeliť na časť dynamickú, pri ktorej noha zaisťuje oporu pri chôdzi, behu, skákaní aj pri nosení bremien, a časť statickú, keď poskytuje telu spoľahlivú oporu a prenáša jeho hmotnosť tak na rovnú, ako aj nerovnú či šikmú podložku. Práve statická funkcia nohy je sprostredkovaná dômyselným systémom klenieb, vďaka ktorému sa noha správa ako elastická pružina, ktorá sa podľa potreby napína a povoľuje. Na plnenie týchto funkcií musí byť noha dostatočne pevná (väzivo, kosti), pohyblivá (sila a svalová koordinácia, teda vyrovnaný svalový tonus), vnímavá (exterocepcia, propriocepcia) a aktívna, pričom tieto predpoklady sa vzájomne ovplyvňujú.

Príčiny plochých nôh sú rôzne. ,,V prípade chybného tvaru niektorej kosti či skupiny kostí je táto vada vrodená. Získaná môže byť následkom ochorenia či úrazu periférnych nervov, v dôsledku detskej mozgovej obrny, reumatických ochorení či po fraktúrach. Avšak najčastejšie sa stretávame s plochou nohou v dôsledku oslabenia väzov,“ uviedla Mgr. Katarína Klátiková. Vo veľkej miere podľa jej slov prispievajú k tejto diagnóze aj obezita či malnutrícia, hormonálne zmeny, a to dokonca aj počas obdobia klimaktéria u žien, taktiež aj problémy s vitamínmi, napríklad avitaminóza vitamínu D, ktorý má vplyv na ukladanie kalcia do kostí a nosenie nevhodnej obuvi. Na ploché nohy môže mať vplyv aj dedičnosť a genetická predispozícia, no rovnako dobre aj viaceré vplyvy počas života. Keď sa zistia ploché nohy u detí, je možné ešte pomocou cvičení alebo vhodnej obuvi rast upraviť, u dospelých sa problémy riešia aj operačne.  

Pri diagnostike je dôležité zhodnotenie typu chôdze a výzoru nohy v stoji, v stoji na špičkách a v sede  v odľahčení. Využívajú sa však tiež merania odtlačku chodidla, RTG snímka či footskener.

V rámci terapie plochých nôh sa využívajú viaceré spôsoby. ,,Najdôležitejšou zložkou terapie, ktorá musí prevládať, je fyzioterapia, teda aktívna časť terapie. Mozog neustálym opakovaním musíme znovu naučiť, aby pri záťaži aktivoval svaly, ktoré držia chodidlo v správnom postavení, a svaly musia zároveň spevnieť, aby tento nápor zvládli. Skvelá je tiež chôdza naboso po nerovnom povrchu, čím sa posilňujú svaly. Vhodným doplnkom je aj ortopedická obuv, ktorá by sa však mala používať len ako doplnok, nie celodenne. Samotné nosenie ortopedických vložiek, bez zaradenia aktívnej zložky terapie, nepomáha. Vďaka ortopedickej obuvi síce príde k vytvoreniu klenbového oblúka nohy, ale hneď ako sa človek vyzuje, klenba padá späť. Mozog totiž nevie, že má vyslať signál svalom, aby klenbu nohy zdvihli,“ hovorí odborníčka z handlovskej nemocnice.

Pri plochonoží prvého stupňa odporúča Mgr. Klátiková zaradiť spomínanú chôdzu naboso a strečing lýtkového svalu, ktorý býva často skrátený. Plochonožie druhého a tretieho stupňa si už vyžaduje návštevu odborníka, ktorý navrhne zhotovenie ortopedických vložiek na mieru a fyzioterapeuta, ktorý naučí pacienta cviky na posilnenie svalov klenby, prípadne odporučí ďalšie účinné metódy, napríklad senzomotorickú stimuláciu, uvoľnenie svalov pomocou vírivky, masáže chodila a tiež galvanické prúdy či magnetoterapiu na odstránenie bolestí.