O nemocnici

2.10.2024

Hoci sa leto už skončilo, Martina Dobrotková a jej dcéra Radka Mikulecová, ktoré pracujú ako praktické sestry na oddelení dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Handlová, naň budú ešte dlho spomínať. Návšteva priehrady v Nitrianskom Rudne sa pre ne totiž zmenila na záchrannú akciu.

Počas horúceho augustového dňa sa Martina Dobrotková spolu s dcérou Radkou Mikulecovou a rodinou vybrali odpočinúť si do krásneho prostredia priehrady v Nitrianskom Rudne. „Mali sme za sebou pokojný deň pri vode, deti sa vyšantili a ešte sme sa chystali do Bojníc. Boli sme už na odchode, keď muž z priehrady začal kričať o pomoc. V prvom momente sme si mysleli, že si robí srandu a chce spolu s kamarátom len nalákať do vody mladé baby. Videli sme ich predtým popíjať, vo vode tancovali a celkom vystrájali, takže sme to nebrali vážne. Keď sme však zbadali preľaknutý výraz a uvedomili sme si, že jeho kamarát sa spod hladiny naozaj nevynára, rozbehli sme sa im na pomoc,“ opisuje situáciu Martina Dobrotková, ktorá spolu s dcérou Radkou pracuje ako praktická sestra na oddelení dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Handlová.

Aj keď bolo na brehu plno ľudí, dostať bezvládne telo z vody im pomohol len jeden manželský pár. „Spolu s nami sa do vody rozbehol aj ďalší pán, som si takmer istá, že bez jeho pomoci by sa nám topiaceho vytiahnuť nepodarilo. Voda bola stále hlbšia, telo klesalo a jeho váha nás ponárala. Pánovi sa podarilo ho chytiť, podal ho mne a ja zasa dcére Radke, ktorá už nebola v takej hĺbke a pod nohami cítila zem, tak sa jej podarilo odtiahnuť ho na breh. Manželka pána, ktorý nám pomáhal, medzičasom volala záchranku, takže išlo doslova o tímovú prácu. Na brehu sme ho začali resuscitovať, našťastie sa po pár minútach prebral, rozdýchal, ale keďže už bol fialový a pri oživovaní sme mu pravdepodobne praskli rebrá, bolo určite nevyhnutné, aby ho ešte vyšetrili v nemocnici,“ povedala o kritických okamihoch Martina Dobrotková.

V podobných situáciách zdravotníci konajú inštinktívne a ide im predovšetkým o záchranu pacienta. S odstupom času si však aj praktické sestry z handlovskej nemocnice uvedomili, že tento príbeh nemusel mať šťastný koniec. „Keď nad tým spätne premýšľame, veľmi nás mrzí, koľko ľudí len stálo na brehu a sledovalo celú situáciu. Predsa len, sme ženy, vytiahnuť bezvládne telo z vody a dostať ho na breh pre nás bolo veľmi náročné. Navyše, na brehu boli aj moje dve deti, päťročná dcéra a desaťročný syn. Keď mi syn rozprával, ako veľmi sa o mňa a babku bál, že sa tiež utopíme, vtedy to na mňa najviac doľahlo. Nebolo jednoduché mu vysvetliť, že sa nemusí báť ísť opäť do vody, určite z toho tiež má veľké ponaučenie a po zvyšok leta bol v bazéne veľmi opatrný. Verím, že sa z toho poučili aj ostatní a predovšetkým samotný pán, ktorý sa topil, že ak niekto ide do vody pod vplyvom alkoholu, situácia sa vie zvrtnúť veľmi rýchlo a nemusí to dopadnúť tak dobre, ako v tomto prípade,“ doplnila praktická sestra Radka Mikulecová.