O nemocnici

Cievna mozgová príhoda patrí medzi ochorenia, pri ktorých sa o budúcnosti pacienta rozhoduje už v prvých chvíľach. Môže zasiahnuť reč, pohyb, pamäť aj schopnosť postarať sa o seba. Človek, ktorý bol ešte ráno samostatný, môže zrazu potrebovať pomoc pri bežných činnostiach. Ochorenie pritom nepostihuje výlučne seniorov a môže zasiahnuť aj ľudí v produktívnom veku. „Pri cievnej mozgovej príhode je potrebné myslieť nielen na bezprostredné ohrozenie života, ale aj na to, aké následky môže mať poškodenie mozgu pre ďalšie fungovanie človeka. Rozsah ťažkostí závisí od viacerých okolností vrátane miesta a rozsahu poškodenia, preto je mimoriadne dôležité, aby sa pacient dostal k odbornej pomoci čo najskôr. Včasná diagnostika a vhodne zvolená liečba môžu významne ovplyvniť ďalší vývoj ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Jarmila Hmiráková, neurologička Nemocnice AGEL Handlová. 

Medzinárodná kampaň pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa cievnej mozgovej príhody nesie posolstvo „Every Minute Counts“, teda každá minúta sa počíta. Nejde pritom len o slogan. Pri akútnej cievnej mozgovej príhode môže oneskorenie privolania pomoci znížiť možnosti liečby a zhoršiť vyhliadky na zotavenie. Náhla porucha reči, poklesnutý kútik úst alebo slabosť končatiny na jednej strane tela preto nie sú dôvodom na čakanie, či sa stav upraví. Aj keď príznaky po krátkom čase ustúpia, človek potrebuje bezodkladné lekárske vyšetrenie. „Jednou z najväčších chýb je pripisovať náhle vzniknuté ťažkosti únave, vyčerpaniu alebo veku. Pri cievnej mozgovej príhode sa neoplatí čakať ani skúšať, či príznaky odznejú samy. Dôležité je okamžite zavolať záchrannú zdravotnú službu a zapamätať si, kedy sa ťažkosti začali, prípadne kedy bol človek naposledy bez príznakov. Túto informáciu treba odovzdať zdravotníkom, pretože môže byť podstatná pri rozhodovaní o ďalšom postupe,“ upozorňuje MUDr. Hmiráková. Závažnosť cievnej mozgovej príhody sa však podľa neurologičky neodvíja iba od prvých hodín. „Po zvládnutí akútneho stavu môže nasledovať dlhodobá rehabilitácia, ktorej cieľom je pomôcť pacientovi obnoviť čo najviac stratených schopností a vrátiť sa k bežnému životu. Niektorí pacienti sa postupne opäť naučia chodiť či komunikovať, iní potrebujú dlhodobú podporu zdravotníkov a rodiny. Práve preto je dôležité vnímať cievnu mozgovú príhodu nielen ako náhlu zdravotnú udalosť, ale aj ako ochorenie s potenciálne dlhodobými dôsledkami pre pacienta a jeho blízkych,“ dopĺňa MUDr. Hmiráková. 

Významnú úlohu zohráva aj prevencia. Údaje NCZI ukazujú, že vysoký krvný tlak malo približne 80 percent pacientov s cievnou mozgovou príhodou evidovaných v roku 2024. Pravidelná kontrola krvného tlaku, dôsledná liečba chronických ochorení, nefajčenie a dostatok pohybu preto nie sú iba všeobecnými odporúčaniami zdravého životného štýlu, ale konkrétnymi krokmi, ktorými možno znižovať riziko závažných cievnych komplikácií. „Svetový deň cievnej mozgovej príhody je pripomienkou, že rozhodujúce informácie by nemali poznať iba zdravotníci. Včasné rozpoznanie náhleho neurologického problému a okamžité privolanie pomoci môže ovplyvniť celý ďalší život človeka. Pri cievnej mozgovej príhode totiž nejde len o to, aby pacient prežil. Dôležité je aj to, s akými následkami a akou mierou samostatnosti bude môcť pokračovať vo svojom živote,“ uzatvára skúsená neurologička.